Podľa prieskumov najviac prípadov žlčníkových kameňov bolo odhalených ultrazvukom u obyvateľov Ameriky, Mexika, u čilských žien kmeňa Mapuches. Nižšia miera bola zistená v severoeurópskych krajinách, ešte nižšia v južnej Európe. Najmenej sa žlčníkové kamene objavujú v Ázii, nasledovanej africkými krajinami.
Kľúčom je červená a žltá zelenina
Výsledky štúdie v Argentíne, publikované na začiatku roku 2024 odhaľujú rozdiely v priemernom príjme rôznych skupín potravín, makroživín a mikroživín u chorých pacientov trpiacich problémami so žlčníkom, a v kontrolnej skupine zdravých ľudí. Medzi chorými a kontrolami boli zistené štatisticky významné rozdiely v priemernom dennom príjme energie. Každých 100 kilokalórií prijatých denne zvyšuje riziko o 12 %. Celkový príjem tukov, kuracieho mäsa s kožou a údenín bol vyšší v skupine pacientov trpiacich problémami so žlčníkom, než v kontrolnej skupine zdravých ľudí, s ktorými boli pacienti porovnávaní. Kontrolná skupina sa vyznačovala štatisticky významne vyššou konzumáciou zeleniny, čerstvého ovocia, orechov, kuracieho mäsa bez kože, odtučnených mliečnych výrobkov.
Podľa výsledkov tohto prieskumu sa riziko žlčníkových kameňov znižuje pri konzumácii červenej a žltej zeleniny a orechov. Príjem červenej a žltej zeleniny znížil riziko žlčníkových kameňov o 96,3 % pri porovnaní najvyššej spotreby s najnižšou. Osoby, ktoré konzumovali viac ako 3,9 g orechov denne, mali o 80 % nižšie riziko vzniku ochorenia v porovnaní s tými, ktorí orechy nejedli. Naopak, riziko sa zvyšuje s vyšším príjmom tukov, tučného hovädzieho mäsa a kuracieho mäsa s kožou. Príjem fosforu v strave znižoval riziko vzniku žlčníkových kameňov. Ako ochranný faktor pôsobilo aj častejšie jedenie v menších množstvách.
Moderná strava
S rozvojom spoločnosti sa životná úroveň postupne zlepšovala a výskyt ochorení žlčníka v priebehu rokov stúpal. Westernizácia výživy v moderných povojnových spoločnostiach je charakterizovaná vysokokalorickou stravou, príjmom potravín s nízkou hustotou, príjmom sacharidov a rafinovaných tukov, vysokým príjmom energie, nízkym príjmom vlákniny a mikroživín. To vedie k chronickej nadmernej výžive, ktorej následkom, spolu so sedavým životným štýlom, je stále častejšie sa vyskytujúca nadváha a cukrovka II. typu. Nadváha a obezita zvyšujú syntézu cholesterolu a jeho sekréciu. Žlč presýtená cholesterolom má znížený obsah žlčových kyselín a fosfolipidov, a preto je najčastejšou príčinou tvorby žlčových kameňov. Riziko sa zvyšuje s nízkym príjmom vlákniny.
Zaujímavosti z európskych krajín
Argentínska štúdia porovnávala aj podobné výsledky v rôznych európskych krajinách. Životný štýl, resp. stravovacie návyky v jednotlivých kutúrach vedú podľa tohto zhrnutia k zaujímavým zisteniam.
NEMECKO
Výskyt žlčníkových kameňov u vegetariánov je nízky. V nemeckej národnej štúdii vykonanej na 1116 účastníkoch sa zistilo, že žiadny zo 48 vegetariánov nemal žlčníkové kamene. Okrem toho, konzumácia ovocia a zeleniny pôsobila ako ochranný faktor pred ochorením. Zvýšený príjem vitamínu C pôsobil tiež ako ochranný faktor - rovnako ako v Španielsku.
ŠPANIELSKO
V Španielsku mali ľudia s ochorením žlčníka nižší príjem rýb a ovocia a vyšší príjem obilnín, olejov a cukru než zdraví z kontrolnej skupiny. Chorí konzumovali menej vlákniny ako kontrolné skupiny a tento rozdiel bol výraznejší u žien.
GRÉCKO
Štúdia vykonanáv Grécku zistila, že chorí mali nižší príjem zeleniny, ale vyšší príjem obilnín a zemiakov v porovnaní so zdravými v kontrolnej skupine. Konzumácia veľkého množstva orechov bola spojená s nižším rizikom operácie žlčníka u žien. U mužov bolo riziko vzniku žlčníkových kameňov nižšie, ak konzumovali orechy päť alebo viackrát týždenne.
TALIANSKO
V štúdii z Talianska sa zistilo, že kontrola cholesterolu pôsobí ako ochranný faktor. V štúdii žien bol príjem vlákniny považovaný za ochranný faktor, predovšetkým nerozpustnej vlákniny. Vápnik, horčík a vitamín B9 pôsobili tiež ako ochranný faktor.
HOLANDSKO
V rôznych štúdiách bol príjem vlákniny spojený s nižším rizikom rozvoja ochorenia žlčníka. U mužov v Holandsku pôsobil celkový príjem vlákniny ako ochranný faktor.
Spojenie mastných kyselín s rizikom žlčníkových kameňov a zápalu žlčových ciest
Výskumný tím z Číny sa venoval špeciálne skúmaniu vplyvu mastných kyselín na riziko vzniku žlčníkových kameňov. Výsledky zverejnili v januári 2024. Do vyšetrenia mastných kyselín bolo zahrnutých 121 577 vzoriek. Ukázalo sa, že polynenasýtené mastné kyseliny (OMEGA-3, OMEGA-6) znížili riziko vzniku žlčníkového kameňa s akútnou cholecystitídou. Naopak mononenasýtené mastné kyseliny (MUFA napríklad v olivom oleji alebo repkovom a slnečnicovom oleji, v rybom a mliečnom tuku) zvýšili riziko cholecystitídy.
Keď prevencia nepostačí…
Preferovanou chirurgickou liečbou ochorení žlčníka sa stala laparoskopická cholecystektómia (operácia žlčníka). Ako minimálne invazívny chirurgický prístup ponúka výhody (oproti tradičným chirurgickým metódam), a to menšie rezy a menšia celková trauma, menšie jazvy, miernejšie bolesti a rýchlejšieho zotavenie. Minimalizuje sa poškodenie brušných svalov, fascií, nervov a ciev.
Laparoskopická operácia žlčníka v rámci jednodňovej chirurgie
V Medicentre operujeme žlčník iba laparoskopicky. Výhodou jednodňovej chirurgie je, okrem miniinvazívnych zákrokov, aj rýchlejší návrat domov a rýchlejšie zotavenie po operácii. Čo najkratší čas strávený na lôžku po operácii je podľa moderných poznatkov veľmi prínosný pre zdravie.
Pokoj na lôžku až na niekoľko týždňov po operácii bol až do 40. rokov 20. storočia štandardnou chirurgickou praxou, pravdepodobne pramenil z obáv z infekcie rany alebo rozídenia stehov a z myšlienky, že odpočinok by podporil hojenie. Na druhej strane však pacienti pripútaní na lôžko trpia poklesom kondície, znížením tepovej frekvencie, zníženou schopnosťou okysličovania tkanív, oslabením kostrového svaltva, stratou kostnej hmoty, zníženou citlivosťou na inzulín; hrozí im tromboembolické ochorenie, mikrovaskulárna dysfunkcia a i. Negatívne účinky pokoja na lôžku sa môžu prejaviť už po relatívne krátkom období. Zníženie citlivosti na inzulín možno zistiť už po 3 dňoch. Obzvlášť športovci poznajú parameter VO2max (maximálna rýchlosť spotreby kyslíka). Kondičným tréningom dokážu športovci zvýšiť svoju VO2max a „dostať do svalov viac kyslíka“, čo prospieva výkonnosti. Každé 2 dni na lôžku po operácii však klesá VO2max približne o 1 %.
Nové zrýchlené prístupy v ošetrovateľstve po operácii žlčníka
Koncept zrýchleného rehabilitačného ošetrovateľského programu bol pôvodne navrhnutý v Dánsku. Využíva rôzne účinné ošetrovateľské opatrenia na zníženie predoperačných a pooperačných stresových reakcií u pacientov, čím podporuje zotavenie. Čo je aj podstatou jednodňovej chirurgie. S neustálym zlepšovaním a prispôsobovaním na základe lekárskych dôkazov sa praktická klinická kvalita zrýchleného rehabilitačného ošetrovateľského programu výrazne zlepšila. Široko sa uplatňuje v rôznych oblastiach, ako je kardiovaskulárna a hrudná chirurgia, gastrointestinálna chirurgia, ortopédia, gynekológia a urológia. Výhodou tohto prístupu je skrátenie dĺžky hospitalizácie, minimalizácia komplikácií, zníženie nákladov na liečbu a zvýšenie spokojnosti pacientov. V hepatobiliárnej chirurgii, a teda aj pri operácii žlčníka, sa však začal používať len nedávno. Súčasťou programu je skoré odstránenie sond, katétrov a drenážnych hadičiek, skorá pooperačná mobilizácia a skrátené používanie antibiotík.
Relevantné štúdie týkajúce sa použitia programu zrýchleného rehabilitačných ošetrovateľských programov pri laparoskopickej operácii žlčníka boli získané z databáz vrátane PubMed, Web of Science, Cochrane Library, EMBASE, CNKI a Wanfang Database za obdobie od začiatku každej databázy do júna 2023. Bolo spracovaných 21 štúdií zahŕňajúcich 2480 pacientov (1179 v intervenčnej skupine a 1301 v kontrolnej skupine). Metaanalýza odhalila, že implementácia zrýchlených rehabilitačných ošetrovateľských programov u pacientov podstupujúcich laparoskopickú cholecystektómiu má klinicky významný účinok, čo vedie k podstatnému zníženiu výskytu infekcií v mieste chirurgického zákroku.
